pondelok 7. novembra 2011

Saussure, F.: Kurz všeobecnej lingvistiky


Otázka: Čo je presnejšia/vhodnejšia forma jazykového vyjadrenia sa? Reč alebo písmo?
            Ak si predstavím vykonštruovanú situáciu, že mi niekto položí takúto otázku, tak bez ohľadu na prečítaný text by mojou odpoveďou bolo, že vhodnejšou formou vyjadrenia sa je reč. A ak by som ďalej mala odpovedať prečo, tak by som sa jednoznačne obhajovala tým, že v reči má človek väčšiu možnosť vyjadriť čo cíti,  vyjadriť svoje myšlienky. Vyplýva to pre mňa z dôvodu, že v hovorenej reči človek, osoba používa nielen slová, ale pripája k nim i gestá či mimiku alebo dokonca slang a nespisovné slová (v reči človek nie je obmedzovaný pravidlami), čo v konečnom dôsledku druhej strane napomáha k tomu, aby lepšie pochopila, čo chce rozprávajúci vyjadriť. K tomu mi potom ďalej napadá, že ak dvojica konverzuje v otvorenej debate prostredníctvom reči, tak odpoveď druhej osoby je okamžitá reakcia, čím chcem povedať, že človek odpovedá prakticky bez nejakého dlhšieho rozmyslu a odpovedá akoby prvé, čo mu napadne. Takáto odpoveď mi príde úprimnejšia, na základe ktorej môžeme zistiť aj to, aký človek je.
            Písomná komunikácia, v dnešnej dobe veľmi rozšírená, môže byť z môjho laického pohľadu pre niekoho aj obťažnejšia, nakoľko nie každý ovláda (na dobrej úrovni J ) gramatiku. Tiež sa mi takáto komunikácia javí ako neosobná, človek má pomerne dosť času na svoju odpoveď, ktorú si môže viackrát zvážiť, a teda nevypovie presne to, čo cíti, ale jeho odpoveď sa môže stať akousi premyslenou.  Písomná forma vyjadrovania sa je určite formálnejšia a dbáme pri nej, oveľa viac ako pri reči, na správnosť, gramatiku, či iné pravidlá. Pravdepodobne aj z tohto dôvodu súhlasím s tým, že „jazyk a písmo sú dva odlišné znakové systémy, pričom druhý existuje výlučne preto, aby reprezentoval prvý.“[1] Písmo je teda to, ktoré jazyk reprezentuje. Tak  jazyk a  reč sa do popredia dostáva aj preto, že „jazyk sa neustále vyvíja, zatiaľ čo písmo má sklon k ustrnutiu.“[2] Čo teda znamená, že písmo má tendenciu zastaviť sa, stagnovať, prestať sa vyvíjať.
            Na záver by som chcela dodať, že spomínaný text mi v odpovedi na položenú otázku vo veľkej miere nepomohol a odpovedala som výlučne podľa toho, čo pre mňa osobne znamená vyjadriť sa prostredníctvom písma alebo reči.


[1] SAUSSURE, F.: Kurs obecné lingvistiky. Prel. F. Čermák. Praha 1996, s. 59.
[2] Tamže, s. 61.

1 komentár:

  1. Nuž neviem, či každý rozmýšľa nad tým, čo píše a či aj každý text je dopodrobna premyslený a nepíše sa (skoro) tak rýchlo, ako keby ten istý človek hovoril. Otázka je, či text so :-) rovnako nevyjadruje pocity, ako úsmev v rozhovore?

    OdpovedaťOdstrániť