Otázka: Štrkuturalizmus alebo analytická filozofia- je možné ich pohľad na jazyk prepojiť? Ak áno, ako? Ak nie, ku ktorému z nich sa prikláňate?
Už na prvých riadkoch textu sa môžeme dočítať o dvoch prístupoch k jazyku, a to v zmysle analytickej filozofie a štrukturalizmu. Pre prvých je jazyk napríklad druhom matematiky, zatiaľ čo pre druhých, napríklad Jakobsona, je jazyk skôr poéziou.
Myslím si, že prepojenie štrukturalistického pohľadu na jazyk s pohľadom analytickým možné je, a to aj z toho dôvodu, ako autor sám v texte uvádza, že hlavní predstavitelia týchto dvoch smerov „... Saussure a Frege nie sú myslitelia úplne mimobežní...“[1]
Saussure sa pri budovaní nového chápania jazyka však v istých veciach musel opierať aj o to, čo akoby v starom chápaní zavrhoval. Svoje nové návrhy nemal o čo oprieť, pretože „... nedokázal nájsť pojmový rámec ..., a tak bol odsúdený k 'nalievaniu nového vína do starých nádob'.“[2] Spojenie myšlienok a pohľadov na jazyk analytickej filozofie a štrukturalizmu by pravdepodobne znamenalo, že Saussurov pokus o nový rámec by bol úspešný. O prepojenie sa pokúšali neskôr pokračovatelia Fregeho. „... v spisoch analytických filozofov, Fregeho pokračovateľov, nájdeme mnohé, čo je, ako sa domnievame, z hľadiska Saussurovho učenia zaujímavé a podnetné. Ľahko sa presvedčíme, že pojem štruktúry je vcelku zásadný pre klasické diela analytickej filozofie ...“[3] Z tohto citátu nám teda jednoznačne vyplýva, že k prepojeniu analytickej filozofie so štrukturalizmus v pohľade na jazyk možné je. A to práve preto, že obidva smery majú totižto rovnakú myšlienku, ktorou je analýza štruktúry. „Toto všetko teda nie je, keď sa nad tým naozaj zamyslíme, príliš prekvapivé: štrukturalistický program totiž nemôže byť – aspoň na celkom všeobecnej úrovni – príliš odlišný od programu analytického.“[4]
Tak aj keď sa prikloním k štrukturalistickému prístupu ako autor textu (pretože sa mu zdá menej problematický) je na mieste uznať, že v spojení s modernou algebrou a logikou, a teda štrukturalizmus v prepojení s analytickou filozofiou, spolu, dokážu viac a ich zlúčenie sa javí ako tá najlepšia cesta k pochopeniu jazyka. A to tak, že k štrukturálnym aspektom jazyka pristúpime prostriedkami z už spomínanej modernej algebry, logiky či matematiky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára