Otázka: Je jazyk nástroj na zdieľanie myšlienok?
Peregrin si už v úvode položil otázku o význame jazykového výrazu, čomu sa v podstate venuje v celom texte. Význam teda bezprostredne súvisí s jazykovým výrazom tak, ako súvisia spolu meno a nositeľ mena. Na začiatok, podľa Peregrina, je potrebné si vôbec vymedziť a objasniť čo vôbec pojmy sú, pričom sa dostáva k psychologicko- semiotockému chápaniu významu. „Takéto poňatie je totižto charakterizované chápaním výrazu jazyka ako mien alebo označení (odtiaľ semiotické), a to označenie nejakých psychologických entít (preto psychologicko-).“[1]
Na prvý pohľad sa teda môže zdať úplne zrejmé, že jazyk je nástrojom na vyjadrovanie či zdieľanie myšlienok, ale podľa Peregrina to nie je až tak nespochybniteľný fakt. Podľa už spomínaného psychologicko- semiotického chápania jazyk funguje tak, že pomocou výrazov sa obsahy mysle akoby presúvali z hlavy jedného človeka do hlavy druhého človeka a Peregrin ďalej píše, že v nej ide o dve predstavy. Prvou je, že jazykové výrazy označujú význam v zmysle znakov a druhou, že význam jazykových výrazov je v mysliach tých, ktorí ho používajú. Tak odpoveď na otázku, čo je význam ,je problematická a tým aj povaha významu nejasná. Peregrin tak následne psychologicko- semiotický význam spochybnil, a to až v troch bodoch. „V nasledujúcom oddiele sa potom pokúsim spochybniť to, že by takéto chápanie jazyka skutočne postihovalo podstatu jazykovej komunikácie.“[2]
Peregrin teda nepredpokladá, že mentálne obsahy sú zároveň významy výrazov. Tým, že povieme vetu ešte nehovoríme aj jej význam. Mentálne entity teda nie sú významy výrazov, ktoré ďalej oznamujeme. S tým bezpochyby súvisia aj myšlienky, ktoré sú podľa Peregrina subjektívne a intersubjektívne. Sú síce v ľudských mysliach, ale existujú aj mimo nich a nezávislé na nich. Myšlienky môžu byť ako predstavy alebo ako vety. „Odpoveďou by sa mohlo zdať byť, že myšlienka je niečo ako veta, ale s tým rozdielom, že sa namiesto zo slov skladá z nejakých mentálnych zložiek, z idejí.“[3] Peregrin sa ale skôr prikláňa k chápaniu myšlienok ako nejakých predstáv, obrázkov.
To, prečo si myslíme, že jazyk je nástrojom na zdieľanie myšlienok, podľa autora, vyplýva aj z toho, ako a vôbec prečo jazyk vznikol. Nevznikol náhodou preto, aby sme si navzájom zdieľali myšlienky?
Peregrin odmieta ale vysvetľovať jazyk na základe myslenia a svoju priazeň otáča skôr smerom k vysvetľovaniu myslenia pomocou jazyka. „Jazyk a jeho faktické fungovanie je predsa – na rozdiel od myslenia – niečo vo svojej podstate ľahko intersubjektívne uchopiteľné a relatívne jednoduchými termínmi opísateľné: takže v úvahu pripadá omnoho skôr nie vysvetľovať jazyk pomocou myslenia, ale myslenie pomocou jazyka!“[4]
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára