Otázka: Čo je úlohou filozofie a aká je metóda na dosiahnutie cieľa?
Tugendhat sa pýta, či má filozofia metódu, pričom v dejinách filozofie odpoveď nenachádza. Otázku po metóde filozofie sa bude pokúšať prebádať predovšetkým na pôde analytickej filozofie. S tým, aká je úloha filozofie súvisia predovšetkým dve veci, a to vyjasňovanie pojmov a celok, totalita. „Filozofia mala za prvé vždy čo do činenia s vyjasňovaním pojmov.“[1] „Za druhé má filozofia vždy čo do činenia s „celkom“- totalitou, nie však s totalitou jestvujúceho alebo predmetu, ale s celkom nášho chápania.“[2] Filozofii teda ide o objasnenie pojmov, ktoré môžeme priradiť do celku nášho chápania a v protiklade ktorým stoja pojmy empirické. Na to, aby rozlíšil od seba filozofické a vedecké pojmy si pomohol príkladmi z filozofie Kanta a Aurelia Augustina.
Kant hovorí o tom, že všetky skúsenosti robíme v priestore a v čase, existujeme v priestore a čase, a preto existencia takýchto filozofických pojmov je daná ako a priori. „Všetky skúsenosti, ktoré činíme, činíme v priestore a v čase.“[3] Teda pojmy, ktoré podmieňujú naše chápanie v celku, sú tie, o ktorých je zmysluplné tvrdiť, že sú dané a priori.
S apriórnymi pojmami ďalej súvisí aj Augustínova veta o čase, ktorou vlastne poukázal na fakt, že vieme čo niektoré pojmy znamenajú, ale ich vysvetlenie je pre nás obtiažne. „Čo je teda čas? Viem to, ak sa ma na to nikto nepýta; mám to však niekomu vysvetliť, neviem.“[4] Tugendhata to napokon vedie k tomu, že existujú pojmy, ktorým rozumieme, ale nedokážeme ich vysvetliť; a teda o tie sa treba filozoficky zaujímať a filozoficky ich preskúmať. To môžeme nazvať úlohou filozofie. Pojmy tiež na sebe závisia a tvoria akúsi sieť a úlohou filozofie je túto sieť vysvetliť.
Na otázku aká je metóda na dosiahnutie cieľa môžeme odpovedať, že Tugendhat sa prikláňa jednoznačne k metóde, ktorú navrhol Wittgenstein. Hovorí o tom, že každý pojem spočíva v spôsobe použitia jazykového výrazu. „Jedinou alternatívou sa zdá byť alternatíva, ktorú rozvíjal Wittgenstein.“[5] Proti tejto metóde však existuje niekoľko námietok, ktoré hovoria o konzervativizme alebo o filozofii ako súčasti lingvistiky. Filozofická metóda musí byť reflexívna a musí chcieť predovšetkým vyjasňovať pojmy.
[1] TUGENDHAT, E.: Úvahy o metodě filosofie z analytického pohledu. In: Analytická filosofie (první čítanka). Ed. J. Fiala. Plzeň: ZČU 2006, s. 391.
[2] Tamže, s. 392.
[3] Tamže, s. 392.
[4] AUGUSTÍN: Vyznania. Prel. J. Kováč. Bratislava: Lúč 1997, s. 327.
[5] TUGENDHAT, E.: Úvahy o metodě filosofie z analytického pohledu. In: Analytická filosofie (první čítanka). Ed. J. Fiala. Plzeň: ZČU 2006, s. 396.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára